Choroby
Zdravé morča (základné info)
Oči: nemokvajú, nič z nich neteče, nežmúria
Uši: čisté, nič neobsahujú. Na vonkajšej strane ucha je menej chlpov ako na vnútornej.
Nos: čistý, suchý, bez výtoku, nemá chrasty
Papuľka: čistá, suchá, netečú z nej sliny, nemá chrasty
Srsť: lesklá, bez parazitov, nie je okúsaná, poškodená
Lysiny: každé morča má normálne lysiny za ušami, pred ušami, medzi prednými labkami, na spodnej strane všetkých labiek, na nošteku, na zadku a pohlavných orgánoch. Nikde inde lysiny nesmú byť.
Koža: suchá, neobsahuje rany, chrasty, šupiny, výčnelky, hrboly. Málo šupiniek nemusí znamenať rovno chorobu.
Správanie: nesedí (neleží) dlho (celý deň) apaticky na jednom mieste, prejavuje záujem o okolie, o jedlo
Chôdza: behá, nekríva, žiadnu končatinu za sebou nevláči
Pohlavný a análny otvor: čistý, suchý. Samička v ruji (raz za 16 dní) má biely hustý výtok.
Choroby prenosné na človeka
Výhoda chovu morčiat spočíva aj v tom, že je len málo chorôb, ktoré sú prenosné z morčaťa na človeka a naopak. Väčšinou platí: oni majú svoje choroby a my svoje. Aj pri prenosných chorobách sú ohrození jedinci s oslabenou imunitou, príp. starší ľudia a deti, na dospelé zdravé osoby sa zväčša ani tieto choroby neprenesú.
Mykóza (pleseň)
Prenos na človeka v 30 až 60% (zo všetkých chorôb najviac). Morča separujte od detí a starších ľudí, nech sa o neho stará len jeden dospelý zdravý člen domácnosti až do jeho vyzdravenia. Po manipulácii s morčaťom si treba umyť ruky. Až 35% dlhosrstých morčiat patrí medzi nosičov bez príznakov.
Rovnako človek s plesňou by sa nemal morčaťa dotýkať, hoci najrozšírenejší ľudský druh plesne je na morčatá neprenosný, ale nikdy neviete, čo máte.
Svrab
Uvádzam ho tu, hoci k nákaze môže dôjsť len u ľudí s extrémne oslabenou imunitou, ako s AIDS, po chemoterapii a pod. Obyčajní ľudia ani deti sa ho nemusia báť. Ak sa svrab na človeka prenesie, nemnoží sa, nekladie vajíčka a samovoľne zmizne za 4 týždne od vyliečenia zvieraťa, alebo od prerušenia kontaktu s ním. U človeka sa prejavuje svrbivými vyrážkami.
Dravčík (roztoč viditeľný voľným okom)
U morčaťa vyzerá ako pochodujúce lupiny. Žije na povrchu kože a živí sa šupinami. K nákaze človeka dochádza pri 20 - 40%. Spôsobuje svrbivé začervenalé škvrny a vyrážky.
Gardióza (jednobunkový prvok žijúci v čreve)
Spôsobuje hnačky. Nie každá hnačka u morčaťa samozrejme znamená gardiózu. Musí sa potvrdiť viacnásobným vyšetrením stolice, pretože cysty sa nevylučujú pravidelne. Cysty v stolici zamorujú okolie a na človeka či iné morča sa prenáša cez ústnu dutinu.
Kryptosporidióza (druh kokcídií, parazit v tenkom čreve)
Takisto spôsobuje hnačky. Môže sa preniesť cez cysty vylučované v stolici na ľudí s oslabenou imunitou, deti mladšie ako 3 roky a starších ľudí. U zdravého človeka prebehne skryte alebo vo forme niekoľkodňových hnačiek.
Borelióza a kliešťová encefalitída
Nepredstavujú riziko priamo od morčaťa, ale od prisatých kliešťov. Preto pri ich odstraňovaní je vhodné použiť klieštiky a pod. a vybraté kliešte nerozmačkávať rukou.
Prenos z človeka na morča je vzácnosťou. U nás časté choroby ako prechladnutie, nádcha, chrípka a iné virózy morčatá nedostanú. Preto ani nie je dôvod, aby človek s chrípkou sa nemohol maznať s morčaťom. Človek môže nakaziť morča skôr bakteriálnymi infekciami ako salmonelózou, či bakteriálnym zápalom pľúc.
Kastrácia
Samca či samicu?
Ak sa rozhodujete medzi samcom a samicou, odpoveď je jednoznačná: samca. Pri kastrácii samičky sa otvára brušná dutina, podväzujú sa silné cievy. Je riziko, že samička si po zákroku rozhryzie stehy a tým rozpára brucho. Ak by sa to aj nestalo, rekonvalescencia je dlhšia ako u samca a riziko úmrtia je väčšie. Samcovi sa režú miešky, z nich sa odstránia semenníky, rez je dlhý cca 1 cm. Po prebratí z narkózy bolesť nie je taká veľká, ako pri kastrácii samice. Ďalej sa venujeme len kastrácii samca.
Psychika
Jediná psychika, ktorá tým môže utrpieť je tá vaša. Samec si nikdy neuvedomí čo sa s ním stalo a že už nikdy nebude môcť..... On sa bude naopak - cítiť vynikajúco, keďže bude môcť byť stále v spoločnosti samičky.
Aký samec je vhodný
Vek: nad 3 mesiace, minimálna váha: 500 g
Len zdravý a silný jedinec s dobrou imunitou, nie tučný.
Čo sa robí
Zákrok sa prevádza v úplnej narkóze, samec je uspaný injekciou alebo plynom. Nakoľko anestézia znižuje teplotu tela, zákrok by mal byť robený na výhrevnej podložke. Semenníky sa podviažu a vyrežú. Do mieška sa aplikuje antibiotický zásyp. Rana sa buď zašije, alebo sa na podviazanie aplikuje vstrebateľný materiál. Pacienta možno dostanete ešte v narkóze, je potrebné ho previesť čo najskôr domou a nevystavovať chladu.
Starostlivosť po
Morča je nevyhnutné udržovať vo väčšom teple. Keď sa bude preberať z narkózy, bude bolestivo potichu kvičať. Nebude môcť chodiť. Je dobré umiestniť ho na handru najlepšie do prostredia, kde to pozná a dať k nemu samicu. Treba ho ohrievať, môžete to robiť napr. fénom s teplým vzduchom a to vždy, keď pocítite, že zas ochladol. Po pár hodinách sa mu teplota stabilizuje, uložte ho na teplé miesto. Za niekoľko hodín sa začne plaziť a neskôr opatrne chodiť. Je dobré, aby pri ňom v prvý deň niekto bol, aby si nehrýzol stehy. Ak by sa to predsa len stalo, vydezinfikujte mu ranu niečím neštipľavým (napr. Septonex púder).
Na týždeň odstráňte piliny (aby nedráždili miešky) a nahraďte ich papierom alebo papierovými utierkami. Už na druhý deň bude behať, ako by sa nič nestalo. Miešky by sme mali kontrolovať aspoň 2x denne, môžeme ich umývať v kamilkovom čaji alebo dezinfekciou.
Ak si samec bude aj v nasledujúcich dňoch príliš hrýzť stehy, mal by dostať golier. Ten však pre morča asi nikde nedostanete, tak ostáva len vyrobiť si ho sami, ak si trúfate.
Možné problémy
- Samec sa nepreberie z narkózy. U zdravých a silných jedincoch za použitia správnej narkózy by sa to stať nemalo.
- Absces (hrča plná hnisu) v mieste mieška. Navštívte veterinára, ktorý hrču prepichne, hnis vytlačí a vydezinfikuje a aplikuje antibiotický zásyp.
- Rozhryzenie stehov a následný zápal.
- Prolaps, stáva sa len v 1 z 1000 prípadov, vnútorná časť penisu vypadne von. Veterinár ho môže vrátiť naspäť, alebo sa aplikuje mastička, po ktorej sa môže vrátiť sám.
- Vykastrovaný samec má väčšie sklony k obezite, ak má však pravidelne zabezpečený výbeh a vyváženú stravu, nemáva s tým problém.
Potom
Samcovi ostáva v krvi testosterón, to znamená že mu ostane aj libido (záujem o samicu). Hneď ako sa trocha bude môcť hýbať, bude sa dvoriť samici a všeobecne sa bude správať ako predtým. Testosterón sa z krvi vylučuje postupne, tzn. libido stratí postupne, niekedy už po mesiaci, alebo po pár mesiacoch. Ak sa robí kastrácia v neskoršom veku, samci môžu dvoriť samičkám do konca života, ale nenakryjú ich.
Čo by ste ešte mali vedieť
Ak očakávate, že po kastrácii budete môcť chovať samcov so samicami, asi vás sklamem. Samci neprestanú bojovať o samice, preto bude môcť byť len jeden vykastrovaný samec so samicami.
Samci po kastrácii prestanú pri nahováraní samičky smrdieť.
Pichanie injekcií
V prvom rade by ste mali vedieť, že u nás je podobne ako inde zakázané, aby neveterinári pichali zvieratám injekcie. Veľa veterinárov sa však rado zbavuje povinnosti každý deň pichať jednému zvieraťu ihlu, a ak berie antibiotiká, tie sa musia často dávať v 8- či 12-hodinových intervaloch, čo je ešte viac komplikované. Veterinár vám preto strčí injekciu do ruky, vysvetlí dávkovanie a - tým to pre neho žial aj končí. Oni sa to učili v škole, nenapadne ich ale vysvetliť tento postup vám. A preto toto čítate.
1. Už pri preberaní injekcií musíte mať na pamäti, že jednorazovo môžete pichnúť zvieraťu len jednu ihlu. Môže sa stať, že narazíte práve na takého veterinára, ktorý pri vysvetlovaní tohto učiva v škole chýbal a vám strčí do ruky jednu striekačku s jednou ihlou a vysvetlením, že každý deň vášmu miláčikovi strčíte pod kožu tú istú ihlu. Milému doktorovi vysvetlite, že ak by ste to takto robili, už po druhom vpichu ihlu otupíte a na štvrtý krát sa vám pri pokuse o vpich zlomí. Okrem toho, môžete takto morčaťu zaniesť pod kožu ťažkú infekciu. Takže zásada znie: na každý vpich jednorázovú ihlu!
2. Vy, ako amatér si môžete dovoliť pichať ihlu podkožne. Iné spôsoby, ako do brušnej dutiny, kosti či do žily zamietnite, ak vám je život vášho miláčika milý.
3. Najvhodnejšie miesto pre vpich ihly: na strane za lopatkou, t. j. za prednú končatinu. Ak picháte často, nie je dobré stále do toho istého miesta, môžete si vyhliadnuť aj inú mäkkú časť chrbta (t. j. aby tam neboli kosti).
4. Potrebujete človeka, ktorý vám morča podrží. Jednou rukou mu zafixuje hlavu, druhou zadok a končatiny. Miesto vpichu vydezinfikujte. Môžete použiť alpu, Betadine, peroxid vodíka, ajatin, desident a i. Je dobré vytvoriť si kožnú riasu, tzn. zmačknúť kožu na stranách tak, aby vám medzi prstami ostala natiahnutá koža. Do nej vpravte vpich.
5. Vo filmoch výdate, ako si zdravitníci pred vpichom vytlačia najskôr z ihly prvé kvapky. Vy to robiť nemusíte, pretože tam ide o to, aby sa z ihly dostali drobné bublinky vzduchu. Tie nemajú čo robiť v krvi, pod kožu sa však vpichnúť môžu, tam sa vstrebú.
6. Samotný vpich: Prepichneme kožu, musíme cítiť, že ihla prešla kožou, ak by sa tak nestalo, obsah by sme vytlačili mimo. Picháme pod uhlom približne 45 o. Po prepichnutí vtlačíme obsah pod kožu, môžeme aj rýchlo, bude to pre pacienta menej stresujúce. Dôležité je množstvo, niekedy obdržíte jednu injekčnú striekačku a k nej 10 ihiel. Ale vždy budete vpichovať určité množstvo (napr. 0,1 ml). V tomto prípade ale musíte obsah ihly pichať pomaly, ale ste to neprešvihli. Nemusíte sa báť prepichnutia niektorého vnútorného orgánu. Pri vpichu stačí zasunúť len špičku, ale ak budete pichať za lopatkou, ani ak to preženiete nemáte čo prepichnúť. Ak sa morčaťu v mieste vpichu vytvorí hrčka, je to v poriadku, neskôr sa vstrebe.
7. Morča nikdy nepicháme do jedného miesta dva krát, mohla by vzniknúť nekróza (odumretie tkaniva) .
8. Ak picháte antibiotiká, nezabudnite podávať morčaťu aj probiotiká (napr. biely nízkotučný jogurt, Actimel od Danone, Acidophilus v tobolkách, ktorý vám predajú v lekárni...) podávajú sa 0,5 až 2 hodiny po injekčnej aplikácii antibiotík.
Správanie sa morčaťa Každé morča sa pri pichaní správa ináč. Niektoré ani nemukne, príp. len trochu pípne a ani sa nepohne. Iné sa mece, vrieska ako by ste bo drali z kože a prácu vám ani trochu neuľahčí. Ak vlastníte takéhoto šialenca, je lepšie, ak si vypýtate na každý vpich nielen zvášť ihlu, ale aj striekačku. Vpichnete morčaťu ihlu pod kožu a rýchlo vstreknete, bude to trvať moment, morča sa nebude dlho trápiť, ako keby ste z 1 ml pomaly vstrekovali 0,1 ml. |
Máte z toho strach? Pomôže vám pomaranč!
Pomaranč sa stane vaším pokusným králikom, budete na ňom trénovať vpichy. Vypýtajte si od veterinára na tieto pokusy ihly navyše. Na každý pokus jedna ihla. Kôra pomaranča je hrubá a tvrdá približne ako koža. Tlačte ihlu až do vtedy, keď budete cítiť, že ste kôru (kožu) prepichli. A potom už len vystreknete obsah. Vyskúšajte si to niekoľko krát a až zistíte, že vám to ide, môžete ísť na ostro.
Možné problémy:
1. Krvácanie z vpichu. Je pomerne časté (i po správnej aplikácii) a nemusíme sa ho báť, morča nemôže vykrvácať. Krvácanie môžeme zmierniť gázičkou, na ktorú dáme dezinfekciu a pritlačíme na rane, až sa krvácanie zastaví.
2. Nekróza (oumretie tkaniva). Morča nikdy nepicháme do jedného miesta dva krát, mohla by vzniknúť nekróza. Tá môže pri niektorých antibiotikách (enrofloxacín, ivermectin, ketamin atd.) vzniknúť aj pri úplne bezchybnom vpichu. Nekróza znamená odumretie tkaniva, prejavuje sa zahnisaním kože v mieste vpichu na ploche asi 1 až 2 cm2. Ak nekróza vznikne, nemusíme sa znepokojovať, nie je to nič vážne. Môžete ju natierať napr. aloe vera, vyhojí sa do chrasty.
3. Hnačka. Ak sú podávané antibiotiká, môžu zničiť črevnú flóru a vzniká hnačka. Tomu sa vyvarujeme podávaním probiotík. Ak hnačka vznikne napriek ich podávaniu, treba okamžite prestať podávať antibiotiká a pokračovať s probiotikami. Ďalší postup určí veterinár.