Planéta na ktorej môžeme žiť :o
Objavili planétu podobnú Zemi, je vzdialená až 20 svetelných rokov
Planéta Gliese 581g, súhvezdie Váhy. To je zatiaľ najlepšia adresa, na ktorú by sa ľudia mali vybrať, ak by chceli kolonizovať novú planétu.
Planéta Gliese 581g je asi o 40 percent väčšia, ako Zem.
Novoobjavená planéta je totiž prvou, o ktorej vedci tvrdia, že je obývateľná. Je len o niečo väčšia ako Zem, má pevný skalnatý povrch a panuje na nej teplota umožňujúca prítomnosť vody v tekutom skupenstve. Takisto má dostatočnú gravitačnú silu, aby si udržala atmosféru. A to sú základné predpoklady pre existenciu života, tak ako ho poznáme tu na Zemi.
Exoplanétu Gliese 581g, teda planétu mimo našej slnečnej sústavy, objavili po jedenástich rokoch pozorovania. V systéme hviezdy Gliese 581 sa nachádza ešte ďalších 5 planét, a tak je zatiaľ najlepšie prebádanou slnečnou sústavou okrem tej našej. "Skutočnosť, že sme našli túto planétu tak rýchlo a tak blízko nás naznačuje, že vo vesmíre musí byť obývateľných planét nezpočet," uviedol profesor astronómie a astrofyziky Steven Vogt z Kalifornskej univerzity, ktorý výskum viedol. Štúdiu bude publikovať v odbornom časopise Astrophysical Journal.
Gliese 581g má rovnako ako Zem takmer kruhovú obežnú dráhu okolo svojej hviezdy, no jeden "rok" na nej trvá len 37 dní. Od Zeme je vzdialená 20 svetelených rokov, čo znamená, že keby ľudia mali vesmírnu loď schopnú dosiahnuť rýchlosť svetla, cesta tam by im trvala dvadsať rokov. Okrem Gliese 581g sa v danom systéme nachádzajú ešte planéty s označením c a d. C je však pri Slnku príliš blízko a d zase ďaleko. Niektorí astronómovia však tvrdia, že vhodná pre život by mohla byť aj planéta Gliese 581d. Podmienkou však je, že by mala dostatočne hustú atmosféru schopnú vytvoriť skleníkový efekt, ktorý by ju vyhrial. Iní sú voči týmto úvahám skeptickí.
Planéta Gliese581g však leží medzi nimi presne v strede obývateľnej zóny. "Mali sme planéty na oboch krajoch obývateľnej zóny. Jednu príliš horúcu, druhú príliš chladnú. Teraz však máme novú, ktorá je umiestnená na tom pravom mieste," hovorí Vogt.
Planéta g nerotuje svojej okolo osi, takže na jedne polovici je stále deň a na druhej noc. Jedným efektom toho je, že ma stabilné klimatické zóny. Najvhodnejším pre život by zrejme bolo rozmedzie medzi týmito dvoma "svetmi." "Ak by tam bol život, mohol by si vybrať z viacerých stabilných klimatických zón, v ktorých by sa vyvíjal," predpokladá americký astronóm.
Vedci odhadujú, že priemerná teplota na planéte sa pohybuje medzi -31 až -12 stupňov Celzia a ak jej zloženie je podobné Zemi,mala by asi 1,3-násobne väčší priemer ako Zem. Preto aj gravitácia na nej by bola podobná pozemskej a človek by sa tam bez problémov mohol prechádzať vystretý.
Výskumníci sa takisto snažili vyrátať, koľko podobných, obývateľných planét môže vo vesmíre byť. Vzhľadom na to, koľko je vo vesmíre hviezd, sa obývateľnú planétu podarilo nájsť prekvapujúco rýchlo. "Ak by takéto planéty boli vzácne, nenašli by sme ju tak skoro. Počet solárnych systémov s potenciálne obývateľnou planétou je asi 15 percent. V galaxii Mliečna dráha sú stovky miliárd hviezd, takže aj solárnych systémov podobných našejslnečnej sústave môžu byť desiatky miliárd," myslí si Vogt.
...
(Tea, 9. 1. 2016 17:09)