Choď na obsah Choď na menu
 


Lesné zvieratká

17. 10. 2010

V tomto článku bude o lesných zvieratkách. Sú to napr. srnky, jelene, medveď, sova.....

Pokúsime sa vám tu napísať o nich to najdôležitejšie.

Lesné zvieratká. Už pod tým názvom viete že žijú v lese.  Ale niektoré sú z ich rodného domova odobraté do cirkusov alebo Zoo. Zoo je dobré pokiaľ sa nejedná o tučniakov a tuleňov. Každá zoo je iná ale tieto dve najdôležitejšie zvieratká nepatria do zoo ani do cirkusov. Tak isto ani ostatné zvieratká. Keď je o nich dobre postarané tak je to v poriadku ale podľa mňa, by sa do zoo mali dávať zvieratká, ktoré niesu schopné prežiť v divočine. Nijaké lesné zvieratká sa nedajú chovať  doma.  Podľa mňa by sa napr. srnka mala nechať v lese. Je to jej domov a má tam to čo potrebuje k prežitiu.

Srnky : 

Srnky žijú v lese, ale zriedkavo ich uvidíte. Sú rýchle a krásne.  V zime ich poľovníci väčšinou kŕmia semiačkami, pretože v zime si srnky nevedia nájsť potravu pod snehom, a tak aby nevyhynuli im ľudia dávajú jesť. 

Samec od srnky je srnec. Mláďatko srnky má po narodení na chrbátiku biele škvrny. Po čase dospievania im zmiznú a začne sa podobať na svoju mamu. Srnka má kopytá a je svetlo hnedej farby. Patrí medzi bilinožravce a tak sa živí trávou, bylinkami a občas zje aj rôzne plody. 

Samec má rad zvlášť mladé výhonky trávy s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec obecný je relativne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobný psiemu šteknutiu. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba doba rozmnožovania. 

Samice pohlavne dospievajú vo  veku 16. mesiacov. Samci v polovici Júna začínajú bojovať o priazeň samičky.  Do Novembra sa zárodok nevyvíja. Podľa niektorých zdrojov sa v Novembri neoplodnené srnky pária z mladými samcami, ktorí neboli pripustený k Októbru v rovnakom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne, ale toto však nebolo potvrdené. V Máji a v Júny rodí srnka často jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrňaté mláďatá.  

Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej tráve, kam ich chodí matka niekoľko krát denne kŕmiť. V tomto období je ich veľa zomretých sekačkami, myslavci sa tomuto snažia zabrániť. V prípade že samica zaregistruje j ich blízkosti človeka alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatká opustí.

Vo volnej prírode sa dožívajú maximálne 10 rokov.

 

 

           

Veverička:

Veveričky sú krásne zvieratká. Žijú v lese a na stromoch. Na zemi sa objavia iba v prípade hladania potravy. Živia sa žaluďami alebo šiškami. Majú dlhý chlpatý chvost stiahnutý pri sebe. Veverička vie výborne skákať po stromoch alebo po konároch. Je to menší druh živočícha žijúceho v lese. Na konci uškách ma strapčeky a silné labky. Veveričky môžu byť hnedé, slabo červené alebo čierne. Slabo červené veveričky majú na brušku biely hrubý pásik a okolo papuľky tiež.   Veveričku môžete postrehnúť na stromoch. Môže sa stať že veverička bude stáť na bránke alebo na vašej záhradke. Veveričku nemožno chytiť a tak isto ani ju nemožno chovať. Veverička je typický lesný živočích, ktorého nenájdete v žiadnom zverimaxe. Je to nepraktické chovať veveričku v zverimaxe a tak isto aj doma. Veverička si zoberie do predných labiek napr. žaluď, a svojimi ostrými zúbkami ho ohlodáva. Veverička je veľmi plachý tvor voči ľudom, takže keď sa k nej rozbehnete, veverička to zapozoruje a hneď vylezie na strom. Veveričky majú odtré pazúry a preto vedia dobre liezť po stromoch. 

Aktívna je najmä cez deň. Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda.počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob,alebo spia v hniezde. Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtáčikov. Ročne máva 1 – 2 vrhy s 2 – 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom 9 až 12 týždňov. Shopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje. Kvôli jej malej hmotnosti (230 až 500 gramov) dokáže liezť aj na vysoké, tenké vetvičky.

 

 

   

Sova :

Sova je typ vtákov, ktorých pri lete  vôbec nepočuť. žije v lese na stromoch a málokedy ju uvidíte. Telo ma pokryté perím a má silné nohy. Na hlave má akokeby uši a veľké vypulené  oči.  Sova s mimoriadne veľkou hlavou (dĺžka tela je 370 mm, krídla 299 mm, chvosta 165 mm)/*má chrbát/* tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Je to nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik". V čase párenia je to hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh" (klesavé ú) a húkanie "hú hú hú"

Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom Inkubačný čas 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30-35 dní.Sovy maju velmi velke oči,vdaka ktorým vidia aj potme,a to 10-krát lepšie ako my.Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidiet,čo sa okolo nich deje,musia celý čas krútit hlavou.Dokažu nehlučne zaskočit svoju obeť.Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytaju malé zajace a myši. 

Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídel a pre užitočnosť je chránená celý rok.

 

  

Medveď :

Medveďa sa veľa ľudí bojí pretože sú veľký a nebezpečný. Podľa mňa je to tak, že keď človek vstúpi na jeho teritórium tak má medveď právo sa brániť. Medvedica vie zaútočiť dosť agresívne keď čaká mláďatká. Medveďa väčšina ľudí nazýva beštiou keď zabije nejakého človeka. Ale neuvedomuje si že či tu smrť vážne zapríčinil ten medveď alebo on sám. Človek urobí niečo hnusné a esšte medveďa obviňuje. Veď nech sa tí ľudia pozrú na seba čo robia. Strieľajú na medvede a dávajú im preč kožuch. Je to normálne. Malé medvieďa zabijú kvôli kožuchu, a ani sa nemohlo dožiť dospelosti. Využívajú ich na cirkusy a robia s nimi všelijaké kúsky. Na toto boli narodené. Aby pozbytok svojho života boli uväznené v maličkých klietkach ? Tak to v žiadnom prípade. Medvede žijú vo veľkých lesoch a tam majú rodinu a tak isto tam majú aj potravu a rôzne iné veci potrebné pre ich život. Medveďa môžu prilákať aj odpadky. Medveď je veľké zviera, hnedej farby a ostrými pazúrmi.

 

Týmito pazúrmi môže liezť aj po stromoch. Medveď je väčšinou na zemi ale vie v pohode vyliezť na strom keď mu hrozí nebezpečenstvo. Medvede sú tak isto odvážne zvieratá takže sa len tak hocičoho nezľaknú. V daktorých veciach sú podobné ako mi ľudia. Napr. si vedia sadnúť, škrabať sa labou alebo do jednej laby uchytiť napr. ovocie a tak ho jesť. Sú starostlivé čo sa týka ich mláďat. Maláďatá sú aj po narodení hnedé a nikdy sa im nezmení srsť. Živia sa mäsom ale aj rôznymi plodmi ako sú maliny, jahody.....  

 

   

     Majú aj hrubú srsť ktorá ich robí takých tučných. Majú guľatú hlavu a dve malé uši, papuľu a ostré zuby.

  • Dĺžka až 2 metre
  • Výška v kohútiku 1,3 metra
  • Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)

 Medveď  pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, v Rusku, v karpatoch, v Alpách, v Kanade a v USA - predovšetkým na Alijaške.

pulácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov hnedých sú v lesoch v pohoriach Malej Fatry, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier ,Západných a Vysokých Tatier a Poľany

Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska

Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.

Ešte niečo o medveďoch :

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.

Medvede vychádzajú z brlohu vo Februári  až Apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.

V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1,5 až 2,5 roka. 

Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.

Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy.

Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.

Medveď má rád vodu a loví v nej všelijaké ryby ktoré uchopí do papule.

 

 

 

 

Vlk :

Vlk je veˇmi podobná psovi. Akurát len žije v lese a je to divožijúci tvor. Je prevažne sivej farby a má dlhý huňatý chvost. Vlk patrí medzi tie agresivnejšie zvieratá. Keď mu vstúpi človek do teritória vie surovo zaútočiť. Samica vlka je agresivna keď chráni svoje mláďatká. Vĺčatá sú priateľské ku človeku, chcú sa hrať a maznať. A však nieje dobre ich vtedy ani hladkať ani zdvíhať na ruky. Hoci kde môže byť samica a keď uvidí že jej mláďatká hladkáte tak na vás zaútočí.  Jeden zo znakov vlkov je ten, že vyjú na mesiac keď je spln (ale to vám neviem povedať prečo )

Niečo o vlkoch :

Vlk dravý alebo staršie vlk obyčajný alebo len vlk (Canis lupus) je druh šelmy  z čeľadepsovité (kam patrí aj pes, líška, šakal či kojot) z radu mäsožravce

Všeobecne sa vlk považuje za priameho predka psa, resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho východučloveka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka . Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA). Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre

 

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlci spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíri a v Kanade kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlci za 1 rok od narodenia.

A to nieje všetko

Stavba tela

V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď nohy sú v pomere ku telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe.

 

Končatiny

Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca. 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia  ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu

Chrup

Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiakmi vyvinie len polovicu tejto sily Chrup sa skladá zo 42 zubov 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Tesáky môžu dorastať až do dĺžky 6,5 cm, sú mierne zahnuté a ostré.

Sfarbenie

Farba vlka sa líši :môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atd. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím kde žijú Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely. Pri narodení majú mláďatá spravidla tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté.

Zmysly

Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak.

Čuch

Tento zmysel hrá v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly  a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach vlci zavetria pach aj na 3 kilometre

Sluch

Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – to umožňuje sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú do diaľky okolo 8 kilometrov.

Zrak

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácia. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človeka vďaka inému farebnému spektrum videnia. Zorný uhol  vlka je 180º, jeho korisť má väčšinou zorný uhol okolo 300º, čo spôsobuje, že vlk je oproti svojej potencionálnej koristi v nevýhode.

Hmat

Oproti človeku je hmat vlka slabo vyvinutý.

Ostatné

Podobne ako psy sú vlky citlivé na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie

Strach

Dávne povesti ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny alebo rozprávky ako Červená Čiapočka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštepujú každému dieťaťu  pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny 

Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku  s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva. V USA so znovuprivedením vlka do Yellowstonského parku súhlasilo 73 % opýtaných RESPONDENTOV

Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku 2001 pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat . V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlci na Slovensku  v rokoch 2001-2003 iba 0,5-0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3-4 miliónmi slovenských korún . Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

biely tesak

(nana, 20. 2. 2011 11:26)

no škoda ze nežijem s nimy no viem že je to blbé no ale aj tak to chcem a asi nikto ini to nechce

Re: biely tesak

(Denisa , 15. 10. 2016 22:03)

Ja to chcem

Re: biely tesak

(Denisa , 15. 10. 2016 22:03)

Ja to chcem

Re: biely tesak

(Denisa , 15. 10. 2016 22:03)

Ja to chcem

Nic

(MiRkA, 11. 1. 2014 11:57)

Chudatka tie zvierata keby sa dalo tak zachranim ich

KRASNY WEBIK :D

(rOXY, 16. 1. 2012 21:21)

Srnky

(Pavel Králik, 14. 12. 2011 18:01)

Opravte prosím vás. Samec srnky nie je jeleň.Ale srnec.

nic

(anonym, 22. 11. 2011 17:42)

krasa vsetko zhrnute

Paťa

(Administrátorka, 20. 9. 2011 15:16)

Ďakujem veľmi pekne :)

Pre administrátorku :)

(Paťa, 19. 9. 2011 18:00)

Toto je príklad ako by mala vyzerať pravá stránka. Je tu všetko čo človek potrebuje ohľadom zvierat. Krása :). Samozrejme že musia tu byť aj odkopírované veci pretože predpokladám že určite nie si najmúdrejšia na svete a o všetkom vieš. Veľmi prekrásna stránka. A to hovorí 21-ročná študentka ktorá miluje zvieratá :)

PS.: Zuzana, ako keby si ty neurobila nijakú gramatickú chybu!!

ach-jaj

(Zuzana, 29. 4. 2011 9:26)

POZOR NA TIE mäkké I a tvrdé Y. Táto diskusia sa číta úplne katastrofálne s takými hrúbkami. Najprv popracujte na slovenskej gramatike a potom sa zapájajte do verejných diskusií.

biely tesak

(nana, 5. 3. 2011 9:11)

no ako bi si sa citila keby si doma ma grizlyho,jaguara,geparda,leva

no pravda

(meggie, 3. 3. 2011 18:51)

no pravda ale keby sme vzdy vsetky zvierata nechavali v lese zit a nezdomacnovali ich nemali by sme ani psa ci macku

toto je fáááááááááááááááááááááááááááákt

(nana, 27. 2. 2011 18:36)

no to je bodla toho ako to vezmeš ty čo si mislíš ja sy mislim žeto je pravda lebo som čitala zaujimavy článok je to o tim že mali indian sa stratil v lese a našiel stareho vlka a potom ten vlk ho vichovaval ako jedneho z nich .......:D::D:D:D:D:D:D:D:D:D:D::D

šoganičova

(adriana šoganičova, 25. 2. 2011 12:09)

je to naozaj

nana

(Administrátorka, 18. 2. 2011 19:11)

Aj ja si myslím :)

biely tesak

(nana, 18. 2. 2011 13:23)

biely tesak je najlepsi na svete a najsylnesi druh vlka...

VLK

(matej hruska , 15. 1. 2011 15:58)

milujem vlki